Krásny pocit. Len tak si ležať na pláží, v horúcom piesku. Snažila somsa zjesť 3. porciu zmrzliny. Par centimetrov odo mňa ležala jednaz najlepších kníh aké som kedy čítala – Motýľ. Možno ťažké ale predsa len krásnečítanie. Hudobne pozadie dokonale – len tie najkrajšie rockové balady. Krásnea smutne zároveň. Keď ma už prestalo baviť čítanie, stačilo prejsť parkrokov a mohla som s partiou mladých francúzskych intelektuálov donekonečnarozoberať čo som pravé čítala. Samozrejme dokonalou francúzštinou. Alebo hrať šach,plážový volejbal... Kam pohľad zablúdi, tam len krásne more. Na dosah ruky St.Tropez. Stačilo by prenajať si čln a za polhodinku by som sa mohla byt tam,kde aj najväčšie svetové celebrity. Ale načo? Mne bolo v tomto mestečkudobre. Port Grimaud alebo Francúzske Benátky boli to najkrajšie miesto aké somkedy navštívila. Raj na zemi...
Zrazu ma však prebudilo zavýjaniebudíka. Pa a Pi mi neúnavne každých 5 minút oznamovali že je čas vstávať. Najmao pol siestej, pre vecneho spaca ako mna este hlboka nocna hodina.
Achjaj...Južné Francúzsko bolo nenávratnepreč. Iba hudba mi ostala. Tá mi celý den pripomínala mô krány sen.Znalostijazyka umelcov a milencov sa svihom carovneho prutika scvrkli na minimum.Rozcitany Motyl na nocnom stoliku mi pripomenul, ze by som sa mola po dlhejdobe opat raz ukazat v kniznici. Sladká zmrzlina z tohto krásneho sna mipripomenula že by som mala začať obmedzovať prísun sladkostí. Rozčarovaná zromantického ranného dažďa som si len povedala zajtra je tiež deň.
Kdebola spravodlivosť keď sa rozhodovalo kam sa narodím...???
Opäť škola.Další deň strávený s bandou pokrytcov. Málokedy sa mi nechcelo vstávať ako vtento deň. Predstava vyjsť von do dažďa, trmácať sa na stanicu a čakať na vlakma ubíjala. Nehovoriac o polhodinovej ceste vlakom a následne 20 minút dlhátúra do školy. S trochou šťastia sa dostanem do taxíka s ďalšími 3 premočenými.Keď nie, smola...
Iba hudba mi ostala…
